Damien Saez Feat Ch Baudelaire - Ženy prepadnem - Videoklip vyrobený voltaire1234 - [ sub ]

Charles Baudelaire "Les Femmes Damnées" ("Zatratené ženy") Zbierka básní "Les Fleurs du Mal" ("Kvety zla") Prednáša Damien Saez Preložil gWhite83 Vykonali sme teda ten divný čin? Vysvetli, ak môžeš, môj zmätok a môj des: Chvejem sa strachom, keď vravíš "Anjel môj!" A dosiaľ cítim svoje ústa približujúce sa k tebe. Nepozeraj tak na mňa, ty jediná, na ktorej záleží! Ty, ktorú milujem navždy, moja vybratá sestra, Aj keby si dokázala byť pascou prichystanou na mňa A začiatkom mojej záhuby! Kto potom pred láskou odváži sa prihovárať sa k peklu? Zatratený je navždy neschopný snilko, Ktorý si vo svojej hlúposti najprv želal, Nadchnutý neriešiteľným a planým problémom, dať dokopy veci správne s vecami spojenými s láskou! Ten, ktorý si praje zjednotiť v tajomnej zhode Tieň so žiarou, noc s dňom, Si nikdy neohreje svoje strnulé telo V rudom Slnci s menom láska! Tu na zemi môžeš uspokojiť len jedného pána! Avšak dieťa, ktoré prekypuje nesmiernym žiaľom, To sa náhle rozplače: "Cítim rozsiahlu priepasť otvárajúcu sa v mojom bytí; tou priepasťou je moje srdce!" Spaľuje ako sopka, tak hlboko ako márnivosť! Nič neukojí tohto nariekajúceho netvora Rovnako neutlmí ten smäd zbesilosti ktorý, plameň v ruke, spáli až do úplnej krvi. Nech naša uzavretá clona oddelí nás od tohto sveta, A nech únava prinesie odpočinok! Kiežby som mohol ukončiť svoje bytie v hĺbke tvojho lona a nájsť na tvojej hrudi chlad hrobu! Zostúpte, Zostúpte, úbohé obete, Skloňte cestu do večného pekla! Ponorte sa do najhlbších hĺbok jamy, kde všetky zločiny, Zbičované vetrom neprichádzajúcom z neba, Svieži lúč svetla nikdy neosvieti vaše jaskyne; Trhlinami v múroch horúčkovitá malária prenikať bude a blčať sťa lucerny a prestupovať vašimi telami s ich ohavným pachom. Naplňte svoj osud, duše nemravné, A bežte nekonečnom, ktoré si vlečiete vo svojej hĺbke! "Hippolyte, srdce drahé, čo vravíš na tieto veci? Rozumieš už teraz že nemôžeš poskytovať Posvätný holokaust prvých svojich ruží Zúrivým dychom, ktoré na ne môžu zniesť pleseň? Hippolyte, ó, sestra moja! obráť potom svoju tvár, Ty, moja duša a moje srdce, moje všetko a moja polovička, Obráť smerom ku mne svoje oči naplnené azúrom a hviezdami! Pre jeden z tých pôvabných pohľadov, božský balzám, Ja zdvihnem závoje na tajomnejšie pôžitky A ukolíšem ťa vo sne bez konca!"